Farnosť Žitavany
"Rímskokatolícka cirkev"

Z histórie farnosti

Najstaršia história
Farnosť Žitavany (respektíve Opatovce nad Žitavou) patrila v stredoveku i v novoveku v cirkevnej organizácii pod správu Ostrihomskej arcidiecézy.

V tom čase cirkevnú správu na území dnešného Slovenska vykonávali Ostrihomská arcidiecéza (západná a stredná časť), starobylé Nitrianske biskupstvo a Jágerská diecéza (východná časť). Až v roku 1776 boli vyčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy zriadené nové diecézy Spiš, Banská Bystrica, Rožňava a vyčlenením z Jágerskej diecézy vznikla Košická diecéza.
Za zmienku stojí, že od dôb tureckého ohrozenia bolo viac ako 220 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupa mesto Trnava.

Zmeny v 20. storočí
Po vzniku Československa (1918) vzala Svätá Stolica v roku 1922 slovenskú časť diecéz do vlastnej správy.
Roku 1928 došlo k uzavretiu zmluvy Vatikánu s vládou ČSR s názvom „Modus vivendi“ (dočasná zmluvná úprava vzťahov medzi štátom a Vatikánom).

Na zmluvu „Modus vivendi“ nadviazala v roku 1937 apoštolská konštitúcia, ktorou bola časť slovenského územia natrvalo vyňatá z pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy. Bola vyhlásená nová cirkevná provincia, priamo podriadená Svätej stolici, s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Spravoval ju apoštolský administrátor a do nej patrila aj naša farnosť. Apoštolská administratúra bola zriadená aj v Košiciach.

Situácia sa výrazne zmenila až 30. decembra 1977, kedy pápež Pavol VI. Apoštolskými konštitúciami "Qui divino a Praescriptionum sacrosancti" ustanovil po prvýkrát v histórii samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu. Zároveň povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na arcibiskupstvo a podriadil mu všetky rímskokatolícke slovenské diecézy (Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Rožňavskú a Košickú). Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii. Tým sa zosúladili hranice cirkevných provincií a hranice štátov.

V roku 1995 pápež Ján-Pavol II. zriadil pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku dve provincie: Západnú a Východnú. Košická diecéza bola povýšená na arcidiecézu a patria pod ňu biskupstvá Spiš a Rožňava. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú.

Nové diecézy
Posledná veľká zmena v reorganizácii diecéz sa uskutočnila len nedávno, keď Svätý Otec Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz na Slovensku.

Vznikli dve nové diecézy a menili sa aj hranice existujúcich. Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Do Východnej provincie patrí arcidiecéza Košice a diecézy Spiš a Rožňava.

Farnosť Žitavany sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy. Zaujímavé v tejto súvislosti je, že lesy, nachádzajúce sa v opatoveckom katastrálnom území, patriace pôvodne Ostrihomskej kapitule, boli delimitované z vlastníctva Trnavskej arcidiecézy nie na Nitrianske, ale na novozriadené Žilinské biskupstvo.

Dekanáty
Okrem týchto veľkých zmien dochádzalo aj k zmenám v začlenení našej farnosti do dekanátov (districtus). Do roku 1948 patrila farnosť pod dekanát Svätý Benedik (Hronský Beňadik), neskôr pod dekanát Zlaté Moravce (s výnimkou, keď v rokoch 1995 – 1999 po zriadení Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy patrila do dekanátu Nitra B, obvod Vráble).

Do pôsobnosti farského úradu spadá aj filiálka v susednej obci Machulince, kde sa nachádza kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V minulosti (do zriadenia tamojšieho farského úradu v roku 1969) patrila k farnosti aj filiálka v neďalekých Obyciach.

Zoznam správcov farnosti v Opatovciach nad Žitavou:
1332 - Nicolaus (Mikuláš) de Kenensih
1559 - Ambróz Kukar
1561 - Martin Szent-Benedeki
1647 – 1657 Michal Zsembera
1671 – 1673 Ondrej Sontag (Svatay)
1673 – 1674 Juraj Kmethy
1690 - Adam Magdalen
1691 – 1692 Adam Szolcsányi
1692 – 1693 Pavol Mikel
1693 – 1694 Ján Bublovics
1694 – 1696 Vavrinec Loveczky
1696 – 1701 Štefan Szluka
1701 – 1710 Ján Lipcsányi
1710 – 1712 Michal Abrahamovics
1712 – 1713 Pavol Banovics (uvádzaný aj ako Peter)
1713 – 1715 Ján Tomaskovics
1715 – 1719 Juraj Agnelli
1719 – 1751 Adam Besskó
1751 - Ján Lacsni
1751 – 1768 Ján Kelecsényi
1768 – 1773 Jozef Mondok
1773 – 1797 Ondrej Sujanszky
1797 – 1825 Pavol Hrabovszky
1825 – 1842 Štefan Iványi
1842 – 1886 Lajos (Ľudovít) Loziczky (1808 – 17. 4. 1886, pochovaný v Žitavanoch)
1886 – 1922 Sándor (Alexander) Karácsonyi (1843 – 5. 3. 1924 pochovaný v Žitavanoch)
1924 – 1927 Július Hollós
1927 – 1928 Jozef Csanaky (17. 1. 1880 – 7. 5. 1928, pochovaný v Žitavanoch)
1928 - Michal Ryšavý
1928 – 1940 Jozef Palovčík (20. 11. 1892 – 19. 12. 1940, pochovaný v Žitavanoch, jediný na opatoveckom cintoríne)
1940 – 1941 Štefan Vrabec (nar. 1912)
1941 – 1952 Martin Pernecký (nar. 7. 11. 1910 v Gajaroch, zom. 29. 6. 1988)
1952 – 1977 Ján Baráth (nar. 28. 12. 1907 v Komjaticiach, zomrel 8. 12. 1978)
1977 – 1993 Mgr. Marek Božik (nar. 14. 4. 1946 v Podhradí)
1993 – 2004 Mgr. Marek Kosorín (nar. 11. 8. 1955 v Starom Tekove)
2004 – 2010 Mgr. Ondrej Porubský (laicizoval)
2010 - Mgr. Stanislav Caránek (nar. 4. 7. 1976 v Topoľčanoch)

Kapláni, ktorí pôsobili vo farnosti (neúplný zoznam)
Valentinus (Bálint) Pollák, zomrel 27 ročný 21. 4. 1896, pochovaný v Žitavanoch,
Štefan Mischák, 1907
Ernest Bokor, 1908
Štefan Czapalay, 1911
Vendelín Zajac, 1919
Július Hollós, 1920
Štefan Rácz, 1928
Ján Turza, 1937
Rudolf Brunclík, 1937
Vojtech Balko, 1938
Štefan Vrabec, 1939
Ignác Havran, 1941
Štefan Smolík, 1941
Jozef Varga, 1942
Ladislav Zajac, 1943
Vojtech (Anton) Noll, 1943
Koloman Marek Ondrejka, 1943
Ladislav Paxy, 1947
Jozef Vaľko, 2009 – 2010

Z obce pochádzajú títo kňazi (do 19. storočia zoznam pravdepodobne nie je úplný):
Ján Vojtech Šimko, 15. 1 1759 Kňažice – 2. 9. 1827 Trnava, ordinovaný 1788,
Jozef Dlhovský, 1. 3. 1785 Opatovce – 12. 3. 1857, pochovaný v Topoľčiankach,
Raymond Herda, 13. 9. 1891 – 1956, ordinovaný 15.5. 1915, pochovaný vo Veľkých Kostoľanoch,
Benedikt Mravík, 13. 3. 1900 – 20. 3. 1989, ordinovaný 5. 7. 1924, pochovaný v Žitavanoch,
Michal Ondriaš, 10. 10. 1903 – 11. 5. 1979, ordinovaný 7. 7. 1929, pochovaný v Žitavanoch,
Jozef Mášik, Supreior rádu tešiteľov Božského srdca, 14. 3. 1906 – 4. 5. 1961, pochovaný v Žitavanoch,
Jakub Gajdoš, SJ, 25. 9. 1907 – 18. 3. 1977, ordinovaný 29. 3. 1931, pochovaný v Žitavanoch,
Pavel Pánik, 26. 10. 1908 – 14. 2. 1980, ordinovaný 19. 3. 1933, pochovaný vo Velčiciach,
Rudolf Mauréry, ThDr., 18. 7. 1909 – 14. 2. 1970, ordinovaný 18. 6. 1933, pochovaný v Žitavanoch,
Pavel Gajdoš, 29. 9. 1910 - 1988, ordinovaný 17. 5. 1936, pochovaný v Žitavanoch,
Ernest Ondriaš, 8. 9. 1912 – 8. 5. 1981, ordinovaný 29. 6. 1937, pochovaný v Žitavanoch (spolu s bratom Michalom),
Ján (nazývaný Arpád) Borkovič 1912 - 1947, pochovaný v Konskej,
Koloman Samko (vysvätený v Amerike),
Štefan Kováč, ThDr., PaedDr., 5. 8. 1957, vysvätený 13. 6. 1982,
Ján Kováč, Mgr., OSChP, 26. 8. 1960, vysvätený 13. 10. 1990,
Jozef Gajdoš, Mgr., 22. 3. 1969, vysvätený 10. 6. 1995,
Peter Cibira, Mgr., 26. 8. 1971, vysvätený 31. 8. 1996.

Kňazi, ktorí majú korene v Žitavanoch:
Igor Gajdoš, Mgr., nar. 1964, vysvätený 1991,
Marián Ondriaš, Mgr., SDB, nar. 1969, vysvätený 2002,
Peter Šabo, nar. 1981, vysvätený 8. 12. 2007,
Andrej Šabo, nar. 1985, vysvätený 13. 4. 2013
Ľuboš Mihálka, Mgr., nar. 28. 9. 1988, vysvätený 13. 6. 2015.

Sakrálne stavby vo farnosti
V obci sa okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. 1937 nachádzajú viaceré sakrálne stavby:
Socha sv. Jána Nepomuckého na Kňažickej ulici, pôvodne osadená v roku 1811 a zrekonštruovaná v r. 1973.
Socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie na Športovej ulici z roku 1877.
Kríž z roku 1905, trojičný stĺp z roku 1929 na počesť bohoslovca Jána Mravíka, ktorý počas štúdií zomrel a pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou z r. 1948 sa nachádzajú tiež na Kňažickej ulici.
Kaplnka je na kňažických Dolných lúkach, na konci chotára na ulici Hlboká, na ulici Príčina a na Opatoveckej ulici (1887). Tá na Topoľčianskej ulici je už v inom chotári.
Na oboch cintorínoch sú postavené kríže ako spomienka na padlých v prvej a druhej svetovej vojne.
Kríž (K. Škula, 1952) sa nachádza aj v poliach neďaleko lokality zvanej Pažiť a na Chrenovej chate je súkromná kaplnka, vysvätená v r. 1948. Vo viniciach v Suličíne sa nachádzajú dve malé kaplnky na počesť sv. Urbana, patróna viníc.

Farníci
Od septembra 1978 pôsobí pri kostole spevácky zbor Jána Pavla I. Počas celých desaťročí svojím spevom oživujú nedeľné a sviatočné bohoslužby. Za toto obdobie nacvičili viac ako 500 piesní.
V roku 1999 sa sformoval aj detský spevácky zbor Nezábudky.
Vo farnosti je aktívne Hnutie matiek aj Spoločenstvo živého ruženca.

Zdroje:
www.mariasoft.sk
http://shockfly.cz/projekty/diskuse/forum/index.php?id=2176
Ing. Jozef Cibira: Žitavany a ich korene, 2000
RNDr. Marián Bátora, RNDr. Michal Zaťko, CSc.: Zlaté Moravce, 1998, str. 207
miestne zisťovanie – J. C.
www.kbs.sk